Predstav si dve krajiny, ktoré spája spoločná viera, takmer identický jazyk, pokrvné príbuzenstvo tisícok rodín a spoločná koloniálna minulosť. Napriek tomu medzi Marokom a Alžírskom leží 1 600 kilometrov dlhá pozemná hranica, ktorú v roku 1994 zamkli na sedem zámkov a namierili proti sebe samopaly. Dnes táto línia predstavuje symbol rozdelenia arabského sveta a jednu z najstráženejších hraníc na planéte.
Korene nenávisti: Od piesku k diplomacii
Napätie medzi Rabatom (Maroko) a Alžírom (Alžírsko) nevzniklo zo dňa na deň. Problémy odštartovali hneď po tom, čo obe krajiny získali nezávislosť od Francúzska.
1. Piesočná vojna (1963)
Krátko po vzniku nezávislého Alžírska si Maroko začalo nárokovať oblasti Tindouf a Béchar. Marocký kráľ Hassan II. veril, že tieto územia historicky patria k Marockému kráľovstvu. Tento spor vyústil do krátkeho, ale krvavého vojenského konfliktu známeho ako Piesočná vojna. Hoci hranice zostali nezmenené, tento konflikt zasial do vzťahov hlbokú paranoju a nedôveru.
2. Otázka Západnej Sahary (1975 – súčasnosť)
Toto je hlavný motor celého konfliktu. Keď Španielsko v roku 1975 opustilo Západnú Saharu, Maroko toto územie obsadilo. Proti nim sa však postavil Front Polisario – hnutie miestnych Sahrawiov, ktorí žiadajú nezávislosť.
Alžírsko sa rozhodlo plne podporovať Polisario, poskytlo im útočisko v Tindoufe a diplomatické krytie. Maroko to vníma ako priame zasahovanie do svojej územnej celistvosti, zatiaľ čo Alžírsko tvrdí, že len podporuje právo národa na sebaurčenie.
Rok 1994: Výbuch, ktorý zmenil všetko
Hoci napätie medzi krajinami pretrvávalo, hranice zostávali otvorené až do osudného leta roku 1994.
Dňa 24. augusta 1994 skupina ozbrojencov zaútočila na hotel Asni v Marrákeši, kde zabili dvoch španielskych turistov. Marocké tajné služby okamžite obvinili alžírske spravodajské zložky z naplánovania útoku (v tom čase Alžírsko zmietala brutálna občianska vojna).
Maroko zareagovalo okamžite:
- Zaviedlo povinné víza pre alžírskych občanov.
- Vyhostilo stovky Alžírčanov z krajiny.
Alžírsko účasť na útoku rázne odmietlo. V odvetnom kroku, ktorý mal byť pôvodne len dočasný, Alžírsko 31. augusta 1994 úplne uzavrelo pozemnú hranicu s Marokom. Od toho dňa tadiaľ neprešiel legálne žiaden automobil ani vlak a ani motorka. A ja som sa o to tak snažil, ale o tom – po tom…
Ako vyzerá hranica dnes? Zákopy, drony a radarové systémy
Dnes hranica nepripomína len obyčajnú čiaru v piesku. Je to sofistikovaný obranný val.
Marocká strana
Maroko vybudovalo pozdĺž veľkej časti hranice bariéru vysokú niekoľko metrov. Na strategických miestach nájdete senzory pohybu a moderné radarové systémy, ktoré monitorujú každý centimeter štvorcový. V posledných rokoch Maroko nasadzuje do tejto oblasti aj drony izraelskej a tureckej výroby, ktoré strážia púštne úseky pred pašerákmi a ilegálnou migráciou.
Alžírska strana
Alžírsko odpovedalo vykopaním hlbokých zákopov pozdĺž svojej strany hranice. Tieto priekopy majú zabrániť prejazdu vozidiel pašerákov (najmä s lacným alžírskym benzínom). Alžírska armáda v oblasti udržiava masívnu prítomnosť a vojenské patroly majú rozkaz zadržať kohokoľvek v blízkosti hraničného pásma.
Život v izolácii a rozdelené rodiny
Najväčšiu cenu za túto politickú hru platia bežní ľudia. V mestách ako Oujda (Maroko) a Maghnia (Alžírsko) žijú rodiny, ktoré od seba delí len pár kilometrov a plot. Ak chce syn z Oujdy navštíviť matku v Maghnii, nemôže jednoducho prejsť autom cez hranicu. Musí letieť z Casablancy do Alžíru a odtiaľ cestovať stovky kilometrov späť k hranici. Cesta, ktorá by trvala 20 minút, trvá 10 hodín a stojí stovky eur.
Tento stav brzdí aj ekonomiku. Ekonómovia odhadujú, že ak by krajiny Magrebu (Maroko, Alžírsko, Tunisko) integrovali svoje trhy a otvorili hranice, ich HDP by rástlo o viac ako 2 % rýchlejšie každý rok. Nehovriac o cene paliva, ktoré by padlo hlboko dole.
Rok 2021: Bod mrazu a diplomatický rozchod
Nádej na otvorenie hraníc, ktorá občas svitla v minulosti, definitívne zhasla v auguste 2021. Alžírsko vtedy oficiálne prerušilo všetky diplomatické styky s Marokom. Ako dôvod uviedlo „nepriateľské činy“ Rabatu, vrátane údajnej podpory separatistických skupín v Kabýlii a používania špionážneho softvéru Pegasus proti alžírskym činiteľom.
Situáciu ešte viac vyostrili Abrahámovské dohody, v rámci ktorých Maroko normalizovalo vzťahy s Izraelom výmenou za to, že USA uznali marockú suverenitu nad Západnou Saharou. Alžírsko, ktoré je historickým spojencom Palestíny, vníma túto alianciu ako priame ohrozenie svojej bezpečnosti.
Čo sa stane, ak hranicu prebehnete nelegálne?
Prechod „cez čiaru“ je mimoriadne riskantný podnik. Obe krajiny považujú nelegálne prekročenie hranice za vážny trestný čin a ohrozenie národnej bezpečnosti. Opakujem – je to vážne bláznovstvo, o ktoré som sa márne pokúšal.
- Zadržanie armádou: V lepšom prípade vás zadrží hliadka a podrobí vás výsluchu tajných služieb, ktoré zisťujú, či nejde o špionáž.
- Väzenie: Tresty odňatia slobody sa pohybujú od 6 mesiacov až po niekoľko rokov, v závislosti od okolností.
- Tragické prípady: V auguste 2023 svet obletela správa o dvoch turistoch na vodných skútroch, ktorí v noci zablúdili z marockých vôd do alžírskych. Alžírska pobrežná stráž na nich bez varovania spustila paľbu a oboch zabila. Tento incident ukazuje, v akom extrémnom napätí sa hliadky nachádzajú.
Existuje nádej na zmenu?
Marocký kráľ Mohammed VI. v posledných rokoch opakovane vyzval Alžírsko na „podanie si rúk“ a otvorenie hraníc bez predbežných podmienok. Alžírske vedenie však tieto výzvy ignoruje a považuje ich len za diplomatické divadlo.
V súčasnosti nič nenasvedčuje tomu, že by sa závory na hraniciach mali v dohľadnej dobe zdvihnúť. Geopolitická priepasť sa naopak prehlbuje. Kým Maroko modernizuje svoju armádu s pomocou USA a Izraela, Alžírsko zostáva kľúčovým nákupcom ruských zbraní a plynovým gigantom.
Záver: Budúcnosť v nedohľadne
Problém medzi Marokom a Alžírskom nie je len o dvoch vládach. Je to tragédia regiónu, ktorý by mohol byť prosperujúcim celkom, keby vymenil zbrane za obchodné zmluvy. Hranica z roku 1994 zostáva jazvou na tvári Afriky. Kým jedna strana neustúpi v otázke Západnej Sahary, obyvatelia Maghrebu budú musieť naďalej sledovať svojich susedov len cez ostnatý drôt.
Mesiac a pol som sa snažil nakontaktovať na hocikoho, ktorý by ma do Alžírska dostal….. Každá odpoveď bola taká istá – NO CHANCE! Neexistuje suma, za ktorú by to hocikto riskoval a tí ktorí pašujú drogy cez púšť, tých strieľajú jak holuby.
Držím palce týmto krajinám, aby si raz podali ruku, lebo Alžírsko je veľkolepá krajina, ktorá nám cestovateľom a motorkárom, by ponúkla to, čo žiadna iná. Nech žije mier, hádanie od 94 nedonieslo nič.
About the Author
